Dôchodková reforma, aká prebehla na Slovensku, nie je žiadny náš “pioniersky” výmysel. Funguje už vo viacerých krajinách sveta. V niektorých bola reforma zavedená lepšie, v niektorých sa stretla s neúspechom. Jedno je však isté. Je to jediný spôsob, akým je možné systematicky vyriešiť demografické problémy a problém politickej nestability, od ktorej sú dôchodky závislé.
Všetko sa začalo v Čile
Celá myšlienka kapitalizačného piliera sa zrodila v roku 1981 v Čile. Za vlády Augusta Pinocheta minister práce José Piñera, absolvent Harvardskej univerzity, vytvoril vlastnú koncepciu dôchodkového systému. Dovtedy sa o dôchodky staral výlučne štát, podobne ako je to vo väčšine moderného sveta. Nová idea presúva významnú časť sociálneho zabezpečenia na súkromný sektor. Povinný odvod sa tak rozdelil a 10% z príjmov obyvateľstva je sporených na ich súkromných účtoch. Odvtedy už Piñerov model zaviedlo množstvo krajín, iné majú svoje vlastné systémy.
Švédsky model
Švédi sú najčastejšie spomínaný sociálny štát socialistami po celom svete. Ich vlastný systém sociálneho zabezpečenia používa upravený čilský druhý pilier s tým, že sú dôchodkové fondy spravované štátom. Takýto spôsob vo Švédsku fungovať môže, avšak na Slovensku, kde štát nevie zabezpečiť ani svoje základné funkcie, ako je použiteľná justícia, je nepredstaviteľné, že by spravoval takú citlivú záležitosť.
Dôchodková reforma na Slovensku
Slovenská dôchodková reforma bola spustená v roku 2004 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Išlo o veľmi ambiciózny a zložitý proces zmeny pravidiel o dôchodkovom zabezpečení – zákona o sociálnom poistení a prijatie úplne nového zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia.
1. pilier, nazývaný aj priebežný, naďalej spravuje Sociálna poisťovňa a má zachovaný prvok solidarity, pričom každý človek má nárok na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku a odpracovaní minimálneho počtu rokov. Tento pilier zabezpečuje vyplácanie dôchodkov každý mesiac z aktuálne platených odvodov všetkých prispievateľov do systému, žiadne finančné rezervy sa tam netvoria.
2. pilier, nazývaný aj kapitalizačný, má charakter zásluhovosti, ľudia si sporia reálne peniaze z časti povinných odvodov do dôchodkových fondov. Od začiatku dôchodkovej reformy dodnes sú povinné dôchodkové odvody 18 % z vymeriavacieho základu, pričom pre ľudí, ktorí dobrovoľne vstupovali do 2. piliera, sa polovica, čiže 9 % z vymeriavacieho základu, presmerovalo na súkromný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Počet 8 dôchodkových správcovských spoločností, ktoré začali v roku 2004 uzatvárať zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, sa zredukoval na dnešných 6 spoločností. Od zavedenia reformy bolo do dnešného dňa parlamentom schválených už 41 noviel tohto zákona. Bohužiaľ tieto zmeny nespejú k správnemu nastaveniu systému, ale len k zaplátaniu dier v prvom pilieri a iných odvetviach štátu.